Cirkevná osemsmerovka

• luminum: Biela sobota (latinsky sabbatum sanctum, magnum či luminum – tj. svätá, veľká alebo svetlá, svetelná) je v liturgickom kalendári deň pred Veľkonočnou nedeľou, súčasť Svätého týždňa - druhý deň veľkonočného tridua. Pripomína deň, kedy Ježiš ležal v hrobe.
• pyxida: Pyxida (alebo repositorium či kustódia) je liturgická nádoba používaná v katolíckej cirkvi na uchovávanie premenenej (konsekrovanej) väčšej hostie počas doby, kedy je vystavená v monštrancii. V pyxide je hostia umiestnená v lunule, čo je svorka zo vzácneho materiálu (často zlatá a zdobená) v tvare horizontálne položeného polmesiaca a slúži na uchytenie hostie v monštrancii. Pyxida je vyrobená zo vzácneho materiálu, má väčšinou tvar kruhovej skrinky postavenej na nohe a na jej vrchole býva zvyčajne krížik. Vnútro skrinky je pozlátené a v spodnej časti sú koľajnice, do ktorých sa vkladá lunula s premenenou hostiou. Pyxida s premenenou hostiou je uložená vo svätostánku v kostole. Pre zdôraznenie úcty k Eucharistii môže prázdnu nádobu uchopiť iba kňaz, diakon alebo akolyta.
• monštrancia: Monštrancia (z lat. monstrare, predvádzať, voľnejšie demonštrovať), iným termínom custódia, je ozdobná presklená schránka na nohe, vyrobená z vzácnych kovov (najčastejšie z pozláteného striebra), patrí k svätému náradiu a nádobám, uctievaným na oltároch katolíckych chrámov, latinsky nazývaným Vasa sacra. V najstarších dobách (asi od 12. storočia) slúžila na ukazovanie svätých ostatkov (latinsky ostensio), bola teda pôvodne ostensorium, teda otvorený (zasklený, alebo krištáľom alebo berylom vybavený) relikviár, tiež (monstrantia pro reliquiis).
• kadidelnica: Kadidelnica (latinsky turibulum či thuribulum) je kresťanské vykuřovadlo, prenosná kovová nádoba opatrená otvormi a vekom a zavesená zvyčajne na troch reťaziach s držadlom. Ide o obradný predmet používaný od raného stredoveku, doložený už v 2. polovici 2. storočia v katakombách pri pohreboch. V liturgii sa objavuje asi od 6. storočia. Užívá ju kňaz alebo jeho pomocník (miništrant) počas bohoslužieb a ďalších cirkevných obradov, k posvätnému očištění – okuřovaní osôb a vysväcovaní chrámov, ich oltárov, sôch a ďalších predmetov. Do nádoby sa vkladá kovová miska s rozžhaveným dreveným uhlím alebo samozápalnými briketami. Na uhlie sa sype kadidlo – vonná živica, ktorá sa uchováva v tzv. loďke.
• purifikatórium: Purifikatórium (z latinského purificatio, očista) je biely obdĺžnikový šál používaný pri katolíckej bohoslužbe. Skladá sa na šesť dielov do podoby úzkeho pruhu, ktorý sa vkladá medzi kalich a pallu. V strednej časti máva vyšitý malý krížik, pri užších stranách môže byť ozdobený výšivkou. Po väčšinu bohoslužby spočíva na kalichu, pri bohoslužbe Obety je umiestnený na korporáli.
• celebrant: Celebrant (z lat. celebrare oslavovať, sláviť) je označenie pre kňaza slúžiaceho omšu. V Rímskokatolíckej cirkvi je po Druhom vatikánskom koncile možné, aby jednu omšu spolu slúžilo (koncelebrovalo) zároveň viac kňazov (čo bolo predtým vyhradené len výnimočným príležitostiam) – títo kňazi sa potom označujú ako koncelebranti, pričom jeden z nich je hlavný celebrant spoločnej koncelebrácie. Na kresťanskom Východe bola koncelebrácia naopak bežným javom.
• hostia: Hostia (z lat. hostia obeť, obetné zviera) označuje v kresťanskej tradícii chlieb pripravený na slávenie eucharistie. Väčšina liturgií potom označuje hostiu po premenení ako „telo Kristovo“, medzi jednotlivými kresťanskými cirkvami nepanuje zhoda ohľadom spôsobu prítomnosti Krista pri slávení eucharistie.
• presbytérium: Kňaziště čiže presbytérium (z latinského presbyterium), niekedy tiež chór, je časť priestoru kresťanského kostola či katedrály, ktorá je vyhradená pre kňazov.
• sedes: Sedes je sedadlo napevno inštalované v presbytáriu, odkiaľ hlavný celebrant vedie bohoslužbu. Začalo sa používať až od liturgickej reformy po druhom vatikánskom koncile a na rozdiel od sedílií je umiestnené čelom k ľudu. Pri sedes kňaz koná úvodné a záverečné obrady, od sedes tiež riadi bohoslužbu slova a príhovory a môže odtiaľ tiež viesť kázanie. V blízkosti sedes majú svoje miesto diakoni a ďalší prisluhujúci.
• konvičky: Pri katolíckej omši sa používa dvojica malých liturgických konvičiek na podnose, jedna z nich slúži na vodu (môže byť označená písmenom A podľa latinského aqua, prípadne je bez označenia) a druhá na víno (s písmenom V ako vinum). Kňaz si z nich počas bohoslužby nalieva víno a vodu do kalicha. Potom sa modlil žalm 26,6, začínajúci slovom lavabo, a opláchol si prsty vodou z väčšej konvičky, ktorú mu miništrant na ruky nalial. Na utretie rúk mu slúži malý uterák, ktorým boli konvičky prikryté. Celý úkon sa latinsky nazýval lavabo, čo sa metaforicky prenieslo aj na tento uterák lavabo. Od roku 1968 je obrad zjednodušený a kňaz sa modlí Žalm 51,4, prosbu o odpustenie svojich previnení pred vlastnou obetou. Liturgické konvičky sú obyčajne sklenené, výnimočne mohli byť zhotovené z drahého kovu, napríklad zo pozláteného striebra, ale aj z cínu alebo mosadze. Väčšia konvička na opláchnutie rúk je spravidla kovová.
• kadidlo: Kadidlo (latinsky olibanum, anglicky frankincense, nemecky Weihrauch, hebrejsky לבונה, levona; arabsky لبٌان, lubbān, v pravoslávnej cirkvi sa okrem všeobecného výrazu кадило (kadidlo) používa skôr výraz ла́дан (ladan), grécky λήδανον či λάδανον) je vonná živica, ktorá sa pripravuje z tzv. klejopryskyřice. Získava sa z kmeňa kadidlovníka (Boswellia); používaná v kombinácii s myrhou a balzamom, pri pálení vydáva korenenú arómu.
• eucharistia: Eucharistia (gr. vďakyvzdanie) je kresťanský obrad, ktorým sa pripomína Posledná večera Ježiša Krista pred jeho ukrižovaním. Podstatou obradu je rituálna konzumácia chleba a vína, v ktorých sú podľa viery kresťanov prítomné telo a krv Krista. Pojmom eucharistia sa tiež označuje tento chlieb a víno.
• paténa: Patena alebo paténa (zo starogréckeho πατήνα cez lat. patina, stredovekou latinou patena miska) je liturgická nádoba, ktorá sa v kresťanských cirkvách používa pri slávení eucharistie. Má tvar okrúhleho tanierika a vyrába sa zvyčajne zo zlata alebo pozláteného striebra. Niekedy sa ako patena označuje aj obeťná miska. V rímskokatolíckej cirkvi sa používajú dva druhy patena: patena kalichová a patena na sväté prijímanie.
• abak: Abakus, alebo Abak je súčasť liturgického vybavenia kostola. Ide o stolík, určený na prípravu vecí na svätú omšu, býva umiestnený v presbytáriu v blízkosti oltára. Najčastejšie sa nachádza pri stene na epištolnej strane chrámu. Môže na ňom byť ľanová látka a býva obsluhovaný akolytmi alebo miništrantmi. Môže sa na ňom nachádzať chlieb a víno pred premenením, miska, pateny, konvičky a uterák na lavabo atď. Hostie pre veriacich môžu byť počas bohoslužby uložené v cibóriu alebo pyxide.
• bohoslužba: Bohoslužba je nábožensky motivované stretnutie ľudí za účelom komunikácie s Bohom, stretnutie s ním alebo obety, ktorá mu má byť prinesená.